Sánkovačka

Úvod Ema Sánkovačka

Ahojte. Vonku do rána opäť napadal sniežik a tak to vyzeralo na super sánkovačku, ale samej sa mi akosi nechcelo, a tak som sa rozhodla, že pôjdem ku Grétke a spýtam sa jej mamičky, či ju nepustí so mnou von.
Obliekla som si teplý kabátik, čiapku, zobrala som sánky a o chvíľku som už bola u nich.

 

"Dobrý deň teta, môže sa isť Grétka so mnou sánkovať do parku?" spýtala som sa.

 

 

 

" Áno, môže, ak dáš na ňu pozor, lebo ona je ešte malá", súhlasila mamička.

 

 

Súhlasila som a obidve  sme sa veľmi potešili. V izbe sa ozývalo samé: " jupíííí, hurááááá, hurááá, jupííí...!!!"

 

 

Mamička priniesla Grétke kabátik, čiapku a šál, aby jej vonku nebola zima.

 

 

Keď už bola Grétka oblečená, zakývali sme na rozlúčku a vyrazili sme. Nevedeli sme s dočkať, kedy sa budeme jašiť na snehu.

 

 

Aby Grétku neboleli nožičky, tak som ju ťahala na sánkach. A ona vykrikovala: " Pridaj , Ema, pridaj!"

 

 

Rozbehla som sa, že ju vytiahnem až na kopec, ale Grétka sa slabo držala, a tak sa zo sánok vysypala. Našťastie bolo snehu veľmi veľa a ona preto spadla ako do perinky. Veru sme s pritom veľmi nasmiali.

 

 

Nasadli sme na sánky a už sme aj fičali dolu z kopca. Juj, to bolo super!

 

 

Keď sme sa do sýtosti vysánkovali, rozhodli sme sa , že si postavíme snehuliaka. A už som aj robila prvú veľkú snehovú guľu.

 

 

Grétka urobila druhú guľu, lebo mi chcela pomôcť. Ale ona je ešte malá, a tak sa rýchle unavila.

 

 

Keď som robila snehuliakovi hlavu, Grétka už len sedela na sánkach, oddychovala a radila mi.

 

 

Snehuliak bol veľmi pekný. Povedali sme si s Grétkou, že je to najkrajší snehuliak na svete. Mal nos z červenej mrkvičky, ktorú som priniesla z domu. Oči a gombíky mal z paličiek, ktoré sme našli pri strome. Do ruky som mu dala konárik.

 

 

Keď si Grétka oddýchla, tak som jej ukázala, ako sa robia do snehu anjelici. Chcete aj vy vedieť, ako sa to robí? To si len tak ľahnete do nepošlipaného snehu a roztiahnutými rukami robíte oblúky. Keď u vás napadá sneh, môžete si to vyskúšať. Je to veľká zábava.

 

 

Cestou domov sme našli ešte jeden kopec, ktorý bol ako stvorený na sánkovanie. Grétka zakričala: "Ešte raz sa musíme spustiť!" a tak sa aj stalo. Fičali sme dolu ako o preteky.

 

 

Na tom mieste bolo snehu naozaj veľa. Pošmykla sa mi noha a spadla som na do snehu. Grétka sa veľmi rozosmiala a vtedy sa aj ona pošmykla a už sme sa váľali obe. Váľať sa v snehu je tá najlepšia zimná zábava! Už ste to niekedy skúšali?

 

 

Ale to už bol ten správny čas vrátiť sa domov. Boli sme véééľmi unavené. Ledva sme kráčali a ťahali sánky. Ale bola to najúžasnejšia sánkovačka.

 

 

Keď sme prišli domov, mali sme líčka červené od zimy. Vyzlečené kabátiky a čiapky sme pohádzali na kreslo a uvarili sme si teplučký čajík s medom. Poupratovali sme až neskôr.  
Sedeli sme pri šálkach s čajom a rozprávali sme sa až kým neprišla  mamička po Grétku autom, lebo vonku už bola skoro tma.

 

 

Už sa teším na ďalšie príbehy. Niekedy Vám ich porozprávam.

 

Vaša Ema.

 

Copyright 2016 - 2018 © Jeja
[google5bd6972d08d5dc64.html]